Until the end - part 15

Hello everyone! :)
Takže tu je ďalšia časť, už neviem čo mám k nej napísať takže - Pekné čítanie! <3

„Tvoje telo si dostatočne zvykli na jednu obličku, takže môžeš ísť domov!“ doktor oznámil nám štyrom po tom čo skontroloval históriu jedného z tých prístrojov.

Karen a Geoff pozerali na svojho syna s obrovskou radosťou v ich očiach. Ako keby zabudli na všetky ich problémy na svete, zaslepení radosťou pretože ich syn môže byť znovu s nimi doma.

„Veľa odpočívaj. Už žiaden futbal; to je priveľa pre tvoje telo.“ povedal, potom vybral dve ihly z Liamovej ruky a prelepil ich leukoplastom. Potom z vrecka vytiahol fľašku liekov a podal ich Liamovým rodičom. „Liam musí tieto lieky užívať dvakrát denne. Jednu ráno a jednu večer. Budú pomáhať jeho druhej obličke s prácou za dve; čistiť jeho krv od nečistôt.“ Karen vzala fľašku a krátko prikývla. Pozrela na Liama s hrdosťou v očiach.

„Keď bude Liam oblečený a pripravený, príďte k pultu, treba ho ešte vyhlásiť a podpísať nejaké papiere.“ usmial sa a odišiel.

Liam sa otočil k jeho rodičom s nesmelým úsmevom, „Mohli by ste na mňa počkať vonku kým sa uhm.. prezlečiem?“

Usmial som sa, on sa začervenal a jeho otec sa zasmial, „Len pre teba, Liam.“ Zagúľal očami a viedol smiacu sa Karen von z izby.

„Stretneme sa vonku, okej?“ povedal som, potom som sa zohol a pobozkal som jeho čelo.

„Okej.“ povedal jasne, pripomínajúc mi malé dieťa.

Naposledy som stisol jeho ruku, potom som opustil jeho izbu, zatvoril som sa sebou dvere.

********

„Opatrne, Liam.“ Karen otravovala znovu ako Liam kráčal hore schodmi. Bol trochu slabý, ale kráčal v pohode. Znovu sa pozrel na svoju mamu, potom prehodil ruku na moje plece.

„Je mi fajn, mami. Nemusíš mi stále hovoriť aby som bol opatrný. Cítim sa fajn. Až dobre.“ usmial sa na mňa, potom stisol moje rameno.

„Máme na to právo aby sme sa o teba báli, LiLi.“ Karen povedala pričom otvárala dvere.

Liam len zagúľal očami a usmial sa na mňa, jeho oči žiarili. Moje srdce poskočilo a začervenal som sa. Bolo návykové byť v blízkosti tohto muža.

„LIAAAM!“ tri hlasy zakričali pri dverách, keď sa otvorili. Liam bol odtiahnutý odo mňa a prehltnutý do skupinového objatia zloženého z dvoch ľudí – Louis a Niall, pričom Harry sa smial, nadšene.

„Chlapci, chlapci!“ Karen zakričala. „Buďte opatrní!“

Chlapci ju pravdaže ignorovali, pričom Liama štípali do tváre a ľahko ho udierali do ramena. Chichotal sa ako dieťa a šibal zbytočne rukami. Sledovaním ho sa moje srdce zväčšilo trikrát jeho veľkosti. Ohromilo ma, že aj po tom, čo všetko sa mu stalo tento týždeň, je stále tak šťastný ako nejaké šteňa.

Harry sa zatváril a drgol ma lakťom do ramena. „Ako sa máš, Zaynie?“ jeho otázka a správanie bolo hravé, ale viem, čo sa ma pýta. Chce vedieť o mojej mentálnej stabilite; pretože som prechádzal Liamovou ‘skoro smrťou‘ a neustálymi návštevami v nemocnici.

„Dobre.“ povedal som, sledujúc ako Harryho oči neopustili chrbát blonďavého chlapca, ktorý sa hral s Liamom.

„Naozaj?“ jeho oči opustili scénu pred nami, pozrel sa na mňa zvedavo. Šmaril svoju ruku cez moje rameno, pritiahol si ma bližšie. „Ako sa držíš? Všetko OK?“ opýtal sa inak.

Usmial som sa naňho, „Je mi fajn. Naozaj.“

Sledoval som, ako tí dvaja vtiahli Liama dovnútra, potom nás Karen pozvala ďalej. Toto je jeho ‘Vitaj doma‘ párty, mal by ju stráviť so svojimi kamarátmi. Podľa toho ako na mňa Harry pozrel, mysleli sme na to isté.

„Hej, Liam!“ zvolal som, on sa otočil s veľkým úsmevom na tvári. „Harry a ja už pôjdeme.“ Sledoval som ako jeho úsmev mizol a rýchlo som dodal, „Budem prvá vec, ktorú ráno uvidíš, okej?“  Znovu sa usmial a rýchlo prikývol.

Vyzeral nerozhodne, no potom pribehol ku mne a ovil si ruky okolo môjho krku. Moje srdce začalo nenormálne biť pričom sa pritúlil nosom k môjmu krku.

„Ďakujem ti za všetko, Z.“ zašepkal.

Ovil som svoje ruky okolo jeho pása, držal som ho ochranne blízko pri sebe. Bol takisto veľký ako ja, ale v tomto momente bol tak malý. Tak drobný.

Vzal moju tvár do svojich dlaní a jemne ma pobozkal na pery. Odtiahol sa a usmial sa na mňa. „Uvidíme sa!“

„To určite.“ žmurkol som. Oddelili sme sa, otočil som sa k Harrymu, ktorý silno objímal Nialla, potom ho pobozkal na tvár a on sa začervenal s hlúpym úsmevom na tvári.

„Ahoj, chlapci!“ Louis sa usmial a zakýval nám a s Harrym sme sa vybrali k môjmu autu. Zakývali sme im, moje oči stretli Liamove. Je tak nádherný. Prajem si, aby som s ním mohol tráviť každý deň aj noc, nikdy ho neopustiť.

Vliezli sme do auta. Naštartoval som a z reproduktorov sa ozval zvuk hrania na gitare.

Harry sa zatváril, „Ty počúvaš CD, ktoré nám dal Ed?“

Mykol som plecami, „Hej. Je dobrý.“

Harry prikývol, pridal na hlasitosti ako Ed začal spievať. „No dá sa povedať.“ Bolo na chvíľu ticho, len jemný hlas nášho priateľa napĺňal tú prázdnotu.

„Ed povedal niečo o novom CD, ktoré chce vydať. Veď vieš, propagácia.“ Harry mykol plecami. „Chcel dať jedno aj Liamovi, Louisovi a Niallovi.“ Jeho hlas sa zmenil, keď povedal Niallove meno, potom sa začervenal.

„Choďme k nemu.“  navrhol som, otočil som sa na ulicu, kde Ed býva. „Dlho som toho chlapa nevidel.“

Harry vytiahol svoj mobil, aby povedal Edovi že ideme. Všetok stres z Liamovej hospitalizácie bol vyčerpávajúci, hlavne keď som bol v nemocnici a nemohol som fajčiť. Teraz však môžem relaxovať so svojimi kamarátmi, pri cigarete alebo dvoch....