Until the end - part 16

Ahojte :)

Takže tu je ďalšia časť; a je to vaša očakávaná ;) Je to poprvýkrát, čo sme niečo podobné písali, tak nám odpusťte, nie je to najlepšie haha. Taktiež, chcela by som vás poprosiť, čítajte iba ak máte viac ako 13 (nechceme mať na svedomí vaše mentálne zdravie); iba žartujem. :D

Chcela by som túto časť venovať našej drahej čitateľke Terke za to, že náš príbeh (skôr naše príbehy) číta a že nám ako (skoro) jediná komentuje od začiatku, čo sme tento blog vytvorili, takže jedno veľké ďakujem ♥  

 ;)

„Prosím, príď ku mne, Zayn.“ Liam zašepkal do telefónu. Ležal som na posteli, hľadel som na strop, mysliac na hnedookého chlapca do ktorého som sa zamiloval.

„Teraz?“ usmial som sa pri myšlienke, že aj on ma tak veľmi chce. Ten pocit samoty je neopísateľný.

Začul som hlboký vzdych z druhej strany linky. „Nie dnes večer. Ale zajtra večer? Moji rodičia a sestry budú preč z mesta.“ Na chvíľu bolo ticho. „Prosím, Zayn! Umieram tu!“

Zasmial som sa, pretočil som sa na svoj žalúdok a položil som svoju hlavu na mäkký vankúš. Predstavil som si, že Liam leží vedľa mňa a ja sa pokúšam zapamätať si každý rus jeho tváre, ako spí.

Jeho mama ho drží v ‘domácom väzení‘ – ako to Liam volá – a je doma už celý týždeň. Jeho mama volá pre všetky domáce úlohy aj školské práce, ktoré vymeškal; stále nepresvedčená, že sa cíti dosť dobre na to, aby šiel do školy. Chýba mi, aby som ho videl každý deň. Vidím ho len pod prísnym dozorom jeho matky pričom mu dávam úlohy. Jediné súkromie, ktoré máme, sú hovory neskoro v noci, ktoré trvajú aj hodiny, pretože sa nikdy neunavíme z počutia jeden druhého.

„Mám sa vkradnúť?“ opýtal som sa s grimasou, milujem adrenalín. „Mám dovolené prísť?“

„Dovolené? Ani nie. Ale nemusíš sa vkrádať, len nechám otvorené dvere.“ Počul som ho usmiať sa. Chcem ho znovu vidieť.

„To nie je sranda.“ zažartoval som.

Liam neodpovedal hneď. Namiesto toho zhlboka vzdychol. „Veľmi mi chýbaš, Z.“

Zažmurkal som a zacítil som slzy. Prečo som tak citlivý? Oh, správne. Pretože milujem tohto muža, ktorý ma možno miluje tiež.

„Neboj sa, Li, zajtra sa uvidíme.“ zašepkal som, ako keby niekto mohol počuť náš rozhovor.

„Príď o ôsmej, okej?“ Bol ako dieťa, bál sa, že poruším môj sľub. Myslím, že nerozumie; nikdy ho neopustím.

„Pravdaže.“  uistil som ho. Moje oči sa pomaly zatvárali, bol som unavený, ale nechcel som položiť. Chcel som sa s ním ďalej rozprávať. Bol piatok večer a jediná vec, ktorú som chcel robiť bolo zostať hore celú noc a rozprávať sa s ním.

„Mohol by si mi zaspievať?“ opýtal som sa potichu, môj hlas plný spánku. Chcel som počuť jeho hlas ako zaspávam.

Zasmial sa, „Iste, Z.“ Odkašľal si, potom potichu začal spievať:

Well, you dawned on me and you bet I felt it

I tried to be chill but you're so hot that I melted

I fell right through the cracks

Now I'm trying to get back

Before the cool dawn run out

I'll be giving it my bestest

And nothing's gonna stop me but divine intervention.

I reckon, it's again my turn

To win some or learn some.

But I won't hesitate

No more, no more.

It cannot wait,

I'm yours.

Well, open up your mind and see like me,

Open up your plans and damn you're free.

Look into your heart and you'll find love, love, love, love.

Listen to the music of the moment, people dance and sing, we're just one big family

And it's our God-forsaken right to be loved, loved, loved, loved, loved

So I won't hesitate

No more, no more.

It cannot wait,

I'm sure.

There's no need to complicate.

Our time is short.

This is our fate,

I'm yours.

*******

Čakanie do ôsmej boli najdlhšie hodiny môjho života. Umyl som riad, zariadil som si izbu – znovu, nakreslil som dom oproti nám a umyl som auto, ale už neviem, čo mám robiť.

Pozrel som sa na hodinky asi miliónty krát v poslednej hodine: 19:28. Už len polhodina.

Našťastie, moje sestry išli ku svojim kamarátkam a moja mama išla do práce. Radšej som sám, keď sa trápim so svojimi nervami. To, a tiež nechcem aby sa starali so môjho súkromia, tým svojím ‘kam ideš?‘; ‘s kým budeš?‘ alebo ‘poznám ich rodičov?!‘.

Môj telefón zazvonil na stole, vyľakal ma. Siahol som poň, pozrel som sa kto volá a zdvihol som ho ku svojej tvári. „Liam?“

„Už odišli, príď.“ Počul som úsmev v jeho hlase. Bol netrpezlivý. Aj keď sme sa videli včera, bolo to ako keby to boli týždne, pretože naše stretnutia boli ako nacvičené: ‘Ahoj Liam, ako sa máš?‘ ‘Dobre. Máš moje úlohy?‘ ‘Pravdaže, tu sú.‘ ‘Ďakujem, uvidíme sa zajtra.‘ potom sme sa malým bozkom rozlúčili, vždy pod dozorom jeho zvedavej matky.

„Budem tam o 5 minút.“ povedal som, pozbieral som si veci a bežal som z domu; bol som nervózny ako keď sme sa videli prvýkrát.

Cesta bola tichá, tlačil som nervózne pedál, aby som tam bol čo najrýchlejšie.

Zaparkoval som pred jeho domom, vypol som motor a vyskočil som z auta bez rozmyslenia. Zamkol som auto a bežal som ku vchodovým dverám jeho domu, dvakrát som zaklopal bez čakania, kým sa moje dýchanie trochu spomalí. Bol som príliš netrpezlivý na čakanie. Chcem ho vidieť, držať, pobozkať, hocičo – chcem ho.

Liam otvoril dvere len sekundy neskôr, jeho tvár sa rozžiarila.

Nemohol som skryť svoj úsmev, ktorý sa tvoril na mojej tvári. Neplytval som časom, tresol som svoje pery k jeho, ovil som svoje ruky okolo jeho krku, ťahal som ho ešte bližšie k sebe. Cítil som, ako v prekvapení zalapal po dychu, ale rýchlo opätoval môj bozk a drsne schmatol môj pás, pritlačil celé moje telo oproti jeho.

Po nejakom čase sme sa oddelili, moje prsty bezhlavo ťahali krátke vlasy na zadnej časti jeho hlavy. Pozrel sa na mňa, ešte som ho nevidel šťastnejšieho. Pozeral na mňa akoby som bol poslaný priamo Bohom alebo niečo.

„Nemohol som sa dočkať až budem môcť byť s tebou drsný.“ povedal, schmatol moje boky silno, ale hravo. Na pravej strane jeho opuchnutých pier sa tvoril úškľabok. „Jeden z nás bol vždy zranený.“ zažartoval. Usmial som sa, jemne som ho pobozkal.

„Teraz na to máš šancu.“ povedal som, môj hlas trochu hlbší. Liam sa začervenal potom rýchlo zatvoril dvere a otočil sa ku mne.

Pobozkal ma, naše ruky razom začali objavovať telo toho druhého; dotyk jeho pokožky bol návykový. Nemohol som sa nabažiť. Chcel som viac.

Liam nás viedol smerom do obývačky, naše pery sa však nerozdelili. Keď sme tam boli, on nechal svoje telo padnúť na sedačku, mňa ťahal so sebou. Moje telo na jeho, pričom naše jazyky objavovali ústa toho druhého, naše hrude jemne spojené.

Začalo byť teplo, ale nás to nezaujímalo. Hral som sa s jeho tričkom, potom som mu ho pomaly pretiahol cez hlavu, ťahajúc svoje prsty cez jeho horúcu pokožku ako som šiel.

Keď bolo jeho tričko vyzlečené, zohol som sa, pobozkal so jeho krk; až dole cez jeho hrudník, nechal som svoj jazyk kĺzať po jeho hrudi. Liam vzdychol a vrazil svoje boky k mojim, čí spôsobil že sme obaja vzdychli pri kontakte. Hľadal niečo, čoho by sa mohol držať, potom jednou rukou schmatol moje rameno a druhou za hrsť mojich vlasov.

Pobozkal som jeho svaly, moje prsty jemne chodili po jeho bokoch, čo mu spôsobovalo zimomriavky. Všimol som si ružovú jazvu na jeho ľavom boku, tak som ju zľahka pobozkal, z Liamových úst vyšli ďalšie vzdychy.

Zdvihol som sa, vyzliekol som si tričko, potom som sa pozrel na Liama. Jeho oči boli tmavé a plné túžby; jeho ruky boli na mojich stehnách, ako som bol rozkročený po jeho bokoch. Jeho vlasy boli strapaté a prilepené na jeho čele od potu. Jeho pery boli otvorené, červené a opuchnuté od bozkávania sa. Jeho erekcia bola viditeľná a tlačila na moje stehno, čím aj moja erekcia stvrdla. Vyzeral ako boh.

Spojil som svoje pery s jeho, užívajúc si ten pocit. Bolo úžasné počuť jeho rýchle nádychy alebo ako vzdychol do mojich úst. Naše nahé hrude boli spojené, zdieľali sme teplo našej pokožky. Bol to úžasný pocit vedieť v tom momente, že Liam je celý môj a ja som len jeho.

„Zayn.“ Liam povedal skepticky pričom som prešiel od jeho pier k jeho sánke potom k jeho krku, kde som cical a hrýzol jeho pokožku.

„Hmm?“ opýtal som sa pomaly a vrazil som svoje boky k jeho. On inštinktívne vyrazil svoje boky, potom vypustil hlasný vzdych.

„Ja, um. Ja neviem čo treba robiť ďalej.“ povedal. Zdvihol som hlavu a videl som že sa snaží vyhnúť môjmu pohľadu, jeho tvár ružová. „Ja som ešte nebol s chlapcom.“

Usmial som sa pri jeho nevinnosti, spomenul som si, že to len teraz priznal... Vlastne jeho rodine a mne. Vzal som jeho tvár a pozrel som sa naňho s obdivom, potom som ho na chvíľu nežne pobozkal.

„Keďže som vyhral, môžem spraviť čo len chcem.“ usmial som sa naňho a on sa začervenal.

Napadol som svojimi perami jeho krk, pričom moje ruky mierili ku gombíku jeho džínsov. Začal som ho odopínať, keď som si všimol, ako bol Liam napätý. Zastavil som, vzal som jeho tvár a jemne som ho viackrát pobozkal na tvár.

„Veríš mi?“ šepol som pri jeho perách, jemne som ich pobozkal.

Jemne prikývol. „Verím ti so svojím životom, Zayn.“

Usmial som sa a pobozkal som ho, potom som sa posadil a pozrel som sa do jeho hnedých očí. Tie oči, do ktorých som sa zamiloval.

„Milujem ťa, Liam.“

Začervenal sa, „Aj ja ťa milujem.“

Pobozkal som ho, potom som mu pomaly vyzliekol nohavice, zostal nádherne nahý len vo svojich boxeroch. Rýchlo som sa postavil a vyzliekol som si nohavice, potom som sa vrátil na svoje pôvodné miesto. Začal som si ho doberať, hral som sa s pásom jeho spodného prádla.

Zasmial som sa, on sa začervenal a jeho boky vyrazili znovu. Pomaly som stiahol jeho boxery, zastal som aby som si bol istý, že je s tým Liam v poriadku. Pobozkal som jeho nohy, až hore k jeho stehnám a aby som ho provokoval, pobozkal som oblasť okolo jeho penisu.

„Doriti!“ Liam zamrmlal, potom vyrazil svoje boky znovu, ja som sa zasmial a pridržal som ich.

Vrátil som sa tam kde som bol, potom som provokačne olízal špičku jeho penisu, vzhliadol som na Liama, ktorý vzal za hrsť mojich vlasom pričom zaklonil hlavu a vzdychol. Zatváril som sa, potom som vzal koniec do svojich úst.

„Kurva! Zayn!“ Liam vydýchol, ja som vzal čoraz viac do svojich úst. Znovu som pridržal jeho boky a začal som kývať hlavou.

Po chvíli hlbokých nádychov a vzdychov, Liam povedal, „Zayn, ja – ja som blízko.“ No ja som nezastavil.

„Zayn, kurva...- Zayn stop ja s- som skoro tam.“ Pokúšal sa dostať von, vedel som čoho sa obával, ale nezastavil som sa. Keď prišiel na to, čo sa deje, jeho penis sa mykol a ja som zacítil teplú tekutinu bežať dole mojim hrdlom. Jeho vzdychy boli hlasné, napĺňali prázdnotu domu.

Zrazu otvoril oči a drsne ma pobozkal. Prekvapila ma jeho kontrola ako jeho ruky začali behať po mojom žalúdku a k pásu mojich boxerov. Nervózne sa trápil s mojimi boxermi, dole k mojim stehnám, tak som mu pomohol.

Jeho ruky sa triasli ako sa dotkol mojej citlivej oblasti, tak som vzal jeho ruky a pozrel som sa mu do očí. „Nemusíš urobiť nič, čo nechceš, Liam.“ povedal som a pobozkal som jeho ruku.

Potriasol hlavou, „Chcem to urobiť.“

Ďalej som sa nehádal ako vzal svoje ruky a schmatol môj penis. Jeho teplá ruka bola ovitá okolo mňa, ako ma na chvíľu pobozkal.

Potom začal pumpovať a pocit úžasu prebehol celým mojim telom. Koľkokrát som si nás takto predstavoval?! Vzdychy opúšťali moje ústa ako Liam zrýchľoval. Zohol som sa a pobozkal som ho.

Len o chvíľu neskôr som sa spravil so Liamovej ruky. Nevšimol som si že mám zatvorené oči, spadol som na Liamove nahé telo.

Naše dýchanie sa ozývalo v príjemnom tichu. Liamove pomalé prsty behali po mojom chrbte, kreslil vzory na moju chrbticu.

„Vedel si,“ Liam začal, jeho hlas len ako šepot, „že si stále skurvene sexy?“

Začervenal som sa, „Ty to budeš stále vyťahovať, čo?“

Cítil som ho pokrčiť plecami podo mnou, jeho ruky ovité ochranne okolo mňa, „Len keď cítim, že ti musím povedať, že ťa milujem.“

Zagúľal som očami, šťuchol som ho do rebier, „Nebuď príliš romantický, Payne.“

„Oh, ale ty to miluješ, Malik.“ provokoval.

Zasmial som sa a vzdychol do jeho teplej pokožky, „Áno, máš pravdu. Milujem to.“

Ležali sme v tichosti. Pocit, že som chcený bol naplnený kompletne; a najlepšie na tom bolo, že aj ja som chcel jeho.

„Milujem ťa, Li.“

„Aj ja ťa milujem, Z. Navždy.“ 

************